Technológie sú neoddeliteľnou súčasťou doby, v ktorej žijeme. Nástup digitálnych riešení je v mnohom spájaný so skvalitnením a zjednodušením života, zvýšením životnej úrovne, zvýšením konkurencieschopnosti firiem a inovačného potenciálu krajiny. Téma digitalizácie je o to naliehavejšia, že Slovensko sa v oblasti digitálnej konkurencieschopnosti od roku 2014 postupne prepadá.
Lucia Katriňáková
Portfolio Manager | League for Digital Boost Lead
Aktuálne európske ukazovatele
Podľa ukazovateľov Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti DESI 2023 zaznamenalo Slovensko nárast v počte MSP s aspoň základnou úrovňou digitálnej intenzity zo 43 % dosiahnutých v roku 2022 na 60,20 % v roku 2023. Stále však ako krajina zaostávame za priemerom EÚ, ktorý dosahuje necelých 70 %. Vo využívaní pokročilých technológií ako analýza veľkých dát (tzv. big data), využívanie cloudu, či AI si Slovensko v porovnaní rokov 2022 a 2023 nepolepšilo. Ciele digitálnej dekády do roku 2030 sú však stále výzvou. V oblasti zavádzania technológií je cieľom aby aspoň 75 % spoločností v EÚ využívalo cloud/AI/veľké dáta, alebo aby viac ako 90 % MSP dosiahlo aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity.
Priestor na zapojenie štátu
Podpora digitalizácie MSP je komplexným procesom, do ktorého by sa mali okrem MSP zapojiť aj štát, veľké firmy, či mimovládne organizácie. Úspešná medzisektorová spolupráca je kľúčom k úspechu aj v severských štátoch, ktoré dominujú popredným európskym a svetovým rebríčkom. Podpora nadobúdania mäkkých a technických zručností u zamestnancov a zamestnávateľov, zlepšovanie práce s dátami, cloudovými riešeniami a umelou inteligenciou, podpora kybernetickej ochrany, ochrany dát a práv zákazníkov a firiem, či efektívne využívanie už existujúcich nástrojov a centier pomoci MSP sú len príkladmi oblastí, v ktorých by štát vedel podporiť digitalizáciu MSP ešte výraznejšie. Konkrétnejšie sú jednotlivé oblasti načrtnuté aj v SAPIE Digitálnom manifeste.
Intenzívnou medzisektorovou spoluprácou, postupnými zmenami vo vzdelávacom systéme a dostatočným financovaním rôznych aktivít a projektov na zlepšovanie digitálnych zručností občanov, alebo aj pravidelné školenia pre zástupcov štátnej správy, MSP, zástupcov samospráv a miest napríklad aj na témy kybernetickej bezpečnosti s cieľom zníženia dopadu kybernetických hrozieb na verejné inštitúcie a firmy sú už definované vo vládnych dokumentoch, ako napríklad Národná stratégia digitálnych zručností SR, Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 – 2025 a mnohé ďalšie. Dôležité preto v najbližšom období bude nastaviť efektívne formáty spolupráce a efektívna implementácia aktivít z nich vychádzajúcich v praxi.