Nezisková organizácia spoločne so svojimi partnermi pracuje na projektoch, ktoré umožňujú prechod z lineárneho chodu systému na cirkulárny. Na otázky odpovená Ing. Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.
Venujete sa cirkulárnej ekonomike, máte konkrétny príklad z praxe, ktorým by sa dalo prezentovať zameranie vašej spoločnosti?
Konkrétnym príkladom je spolupráca s rôznymi spoločnosťami na nastavovaní konceptu LESS WASTE/ZERO WASTE, kde sa snažíme optimalizovať prevádzky so zameraním sa na efektivitu využívaných zdrojov a znižovanie množstva odpadov. Projekty ako Prezidentská kancelária, Holandská ambasáda, projekty pre Kancel bez koša alebo Festivaly bez odpadov v spolupráci s organizáciou Punkt.
Pracujeme so súkromnými spoločnosťami, ale aj s komunálnou sférou/obce, mestá, kde rovnako pomáhame nastavovať koncepčné riešenia pre predchádzanie vzniku odpadov a optimalizáciu zdrojov, napríklad Modra, Bratislava, Trnavá Hora…
Výrobcom pomáhame docieliť ich vlastné dobrovoľné záväzky v oblasti Stratégie pre plasty, ktorú v roku 2018 vyhlásila EÚ
Aké projekty sa vám tento rok podarilo zrealizovať?
Projekty, ktorým sa venujeme sú zamerané aj na rôzne analýzy aj pre verejnú a štátnu správu ako je Ministerstvo životného prostredia SR. Aby sme vedeli nastaviť systém potrebujeme ho najprv poznať a získať dáta a čísla a aj toto je naším cieľom. Príkladom je aj projekt „Bioplasty“. Analyzovali sme možnosti, ako sa Slovensko vie vysporiadať s týmto druhom odpadov a aké by mali byť konkrétne kroky na zavedenie efektívneho systému. Analýza bola pre Ministerstvo životného prostredia SR.
V spoločnosti sa čím ďalej častejšie začína hovoriť o rekuperácii odpadového tepla. Ako tento proces presne funguje a aké výhody to prináša pre spotrebiteľov?
Určite súhlasíme, že rekuperáciou odpadového tepla prispievame k energetickej efektívnosti budov, stavieb. To vedie k udržateľným stavbám a ochrane aj prírodných zdrojov. Základom je uskladnenie prebytočného tepla, jeho akumulácia a následne využitie na vykurovanie.
Má daný projekt okrem ekonomickej návratnosti aj ekologický prínos?
K ekonomickosti sa neviem vyjadriť, ohľadom vplyvu na životné prostredie, považujeme tento spôsob za ochranu prírodných zdrojov. Miesto fosílnych zdrojov využívame odpadové teplo. Môžeme smelo tvrdiť, že ide o udržateľný systém s ohľadom na prírodu a jej zdroje.
Využitie odpadového tepla pri vykurovaní šatní
Spoločnosť ecorec, ktorá patrí do skupiny CRH, realizovala v tomto roku projekt rekuperácie odpadového tepla a jeho následného využitia na vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody v priestoroch svojho závodu na výrobu alternatívnych palív v Pezinku.
V závode sa nachádza aj kompresorová stanica, ktorá vyrába stlačený vzduch pre potreby prevádzky. Práve tu vzniká veľké množstvo prebytočného tepla, ktoré bolo až doteraz odvádzané do ovzdušia. Po novom sa týmto teplom vykurujú šatne a zohrieva teplá voda pre potreby pracovníkov.
Pri procese výroby stlačeného vzduchu sa 94 % elektrickej energie premieňa na odpadové teplo, ktoré doteraz unikalo do ovzdušia. Použitím zariadenia na spätné využitie tepla je však možné získať späť až 75 % energie, a to vo forme horúcej vody. Využitím odpadového tepla na vykurovanie sa ročne ušetrí 80 000 kWh elektrickej energie.
Celkové náklady na realizáciu projektu dosiahli sumu 26 000 eur. Investície zahŕňali úpravu kompresora, inštaláciu prepojovacieho potrubia medzi kompresorom a budovou, ktorá si vyžadovala aj výmenu zásobníkového ohrievača vody a doplnenie teplovodných vykurovacích telies. Pri ročnej úspore nákladov za elektrinu je návratnosť tohto projektu približne 3 roky.
Okrem ekonomickej návratnosti má daný projekt aj nezanedbateľný ekologický prínos. Vďaka menšej spotrebe elektriny sa znižujú emisie skleníkových plynov. Elektrická energia sa totiž na Slovensku stále vyrába aj z uhlia. Ročne sa tak vďaka tomuto malému projektu spoločnosti ecorec ušetrí ušetrí približne 10 ton CO₂, čo je množstvo, ktoré absorbuje z atmosféry za rok 1400 dospelých stromov.
