Čo pre vás znamená téma spoločenskej zodpovednosti?
Je mojou súčasťou. Kým budem žiť v spoločenstve, ktoré chtiac-nechtiac formuje mňa a moju cestu, nedá sa tomu vyhnúť. Takže sa ako agent-provokatér snažím toto spoločenstvo zvnútra po troške formovať aj ja.
Cez nadáciu Integra som si adoptovala nádherné dievčatko Alice v Keni. Snažím sa zapájať všade, kde verím, že je to správne
V ktorých projektoch sa momentálne angažujete? Prečo bolo dôležité ich podporiť?
Je to hlavne projekt Dobrá krajina nadácie Pontis. Pracujú v nej obdivuhodní a inšpiratívni ľudia. Pokladám za česť, že ma medzi seba vzali. Cez nadáciu Integra som si adoptovala nádherné dievčatko Alice v Keni. Snažím sa zapájať všade, kde verím, že je to správne. Vlastne si robím taký malý projekt hocikedy. Veď ani objatie či úsmev nie sú na zahodenie. Na otázku, prečo to robím, odpovedám – A prečo nie? Myslím si, že to tak má byť a baví ma to.
Viedli vás k solidarite so slabšími vaši blízki, alebo to prišlo akosi samé?
Za pevný základ určite vďačím rodičom a starým rodičom. S bratom sme boli prirodzene vedení pomáhať všade, kde to niekto potrebuje. Ono to so sebou ale prináša aj druhú stránku. Niekoľko „šikovných“ ľudí mi už prešlo cez rozum. No povedala som si – nevadí, idem do toho znovu a snáď sa to teraz podarí.
Zvažujete aj v každodennom živote, napríklad pri nakupovaní, či je konkrétna značka spoločensky zodpovedná?
V tomto som zatiaľ nováčik, ale pomaly sa orientujem. Nedá sa všetko naraz a niektoré moje medzery sú veľké ako svet. Aspoň mám stále na čom pracovať. (smiech)
Žijeme podľa vás v „dobrej krajine s dobrými ľuďmi“?
Snažím sa takými ľuďmi obklopovať, aby som si tú dobrú krajinu vytvorila. No niekedy, keď vykuknem von, mám pocit, že to tak vôbec nie je. O to dôležitejšie je nechať sa inšpirovať dobrými ľuďmi namiesto toho, aby sme si zahlcovali mozog a čas bulvárnymi vecami.
V ostatnom čase ste hrali niekoľko zaujímavých postáv z okraja spoločnosti. Bola medzi nimi chudobná tanečníčka Gloria, bezdomovkyňa Anita… Čo vo vás tieto postavy zmenili?
Aj vďaka mojim postavám sa stretávam s témami, ku ktorým by som sa inak možno nedopracovala. Tak skúmam, objavujem a stávam sa tolerantnejšou. A samozrejme, spoznávam samu seba. Všetky tieto postavy majú jedného spoločného menovateľa – bez pomocnej ruky jednotlivca alebo spoločnosti sa takéto osudy končia tragicky. Nie vždy spoločenská solidarita funguje tak, ako by sme chceli.
Máte nejaký recept, ako sa tým nenechať znechutiť?
Snažím sa sústrediť na konkrétne problémy a projekty a rozdeliť si to na menšie časti, kde sa dá niečo spraviť. Inak by ma asi prepadol pocit bezmocnosti. Jasné, že sa nedá zachrániť svet, ale dá sa aspoň na malej ploche niečo vylepšiť. Našťastie je veľa ľudí, ktorí sa o to snažia.
