Home » Buďme zodpovední » SILA INFORMÁCIÍ
Buďme zodpovední

SILA INFORMÁCIÍ

Mnohé firmy preto pristupujú k viac či menej úspešným opatreniam na skresanie týchto nákladov. Aby však bolo akékoľvek riešenie efektívne, je dôležité zaviesť najskôr čo najpodrobnejšiu analýzu vyhodnocovania spotrieb.

Novelizácia zákona, ktorú by ste nemali prehliadnuť
Z pohľadu dlhodobo udržateľného znižovania nákladov na autopark sú najhoršie dve opatrenia: žiadne neriešenie nadspotreby (áno, aj dnes existujú firmy, ktoré toto neriešia) a zosobňovanie nadspotreby voči vodičom.
Zatiaľ čo v prvom prípade neexistuje žiadna kontrola opodstatnenosti zvýšených nákladov na PHM (navyše nadspotreba nejde do daňovo uznateľných nákladov), v druhom síce firma priamo ušetrí, ale vodiči skôr či neskôr prídu na spôsob, ako systém obísť a zvyčajne sa to premietne do zvýšených servisných nákladov, takže šetrenie je len optický klam.
Zaujímavosťou pritom je, že novelizácia zákona 595/2003 Z.z. z roku 2009 priniesla možnosť aj paušálneho započítavania 80 % všetkých nákladov na PHM ako daňovo uznateľných výdavkov (bez knihy jázd), alebo 100 % uznania všetkých nákladov na PHM na základe dokladov o nákupe, do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidla. Využitím týchto ustanovení sa firma dokáže veľmi efektívne vyhnúť nadspotrebe v zmysle daňových výdavkov.

Daňové hľadisko nie je jediné
Napriek tomu je však viac než žiaduce, aby flotilový manažér aplikoval analýzu spotrieb. Kvalitná analýza spotrieb totiž dokáže vyriešiť viacero problémov, akým je napríklad zvýšená reálna spotreba oproti výrobcom udávanej hodnote vinou zlého jazdného štýlu vodiča, zle nastavená car policy z hľadiska výberu vozidiel, alebo zle optimalizované trasy, po ktorých sa vodiči pohybujú.
Po diskusii s viacerými spoločnosťami nám ako ideálny obraz pre správne vyhodnocovanie, alebo ak chcete analýzu spotreby, vyšla kombinácia troch hlavných prvkov – monitorovanie GPS, palivových kariet a interne nastavených noriem spotreby. Prvé dva prvky zrejme nebude treba vysvetľovať, ideálne je však, aby dokázali medzi sebou komunikovať, čím sa zníži riziko nepresností alebo podvodov zo strany vodičov.

Rovnaké neznamená to isté
Tretí prvok znamená, že buď samotný flotilový manažér, alebo dobrý vodič, nanormuje na autách v autoparku spotrebu. Dôvod? Ak nemáte správne informácie, môže sa stať, že dvaja vodiči na rovnakých autách a na rovnakej trase – dokonca aj pri rovnakých priemerných rýchlostiach – dosahujú diametrálne odlišné spotreby. Ak máte GPS monitoring, viete ale ľahko zistiť, že chyba nie je v aute, ale vo vodičovi, ktorý jazdí nekontinuálne.
Nami nasimulovaný test na diaľnici ukázal, že zatiaľ čo vodič jazdiaci plynule mal spotrebu 5,15 l na 100 km pri priemernej rýchlosti 130 km/h, druhý vodič, ktorý neustále spomaľoval na rýchlosť 100 km/h a následne zrýchľoval na 130 km/h, dosiahol pri priemernej rýchlosti 125 km/h spotrebu o 1,8 l vyššiu!
Podobne je to aj pri jazde po rovine s nezaťaženým a zaťaženým vozidlom a s rovnakou kombináciou spotrieb v hornatom teréne. Úžitkové vozidlo, napríklad počas nášho testu pri jazde po rovine, dosiahlo pri takmer plnom zaťažení len o 0,3 l na 100 km vyššiu spotrebu, ako keď bolo prázdne. V kopcovitom teréne však už rozdiel spotreby prázdneho a naloženého vozidla poskočil na 2,95 l na 100 km, pritom aj nenaložené vozidlo malo spotrebu v kopcoch oproti rovine o 0,8 l na 100 km vyššiu, takže je jasné, že vodič jazdiaci v členitejšom teréne je v zjavnej nevýhode oproti kolegovi jazdiacemu po rovine.
Ak sa navyše v takomto prípade šetrí na výkone pohonnej jednotky, „nožnice rozdielu“ v udávanej a reálnej spotrebe sa roztvoria ešte viac. No, a pre zaujímavosť, spoločnosti, ktoré zaviedli takýto sofistikovaný systém vyhodnocovania spotrieb, dokázali nielenže znížiť náklady na PHM až o 15 %, ale v niektorých prípadoch sa vďaka tomu podarilo zredukovať aj náklady na servis vozidiel až o 40 %!

Next article